close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Červenec 2013

Puma-kapitola ôsma

29. července 2013 v 21:08 | Thea Silver |  Puma
A tu je ďaľší diel pumyyyyy...:DD
Tento diel je venovaný Milči, pretože chcela diel ešte dnes :DD. Dúfam že nevadí že je krátky :D.

Na druhý deň ma zobudila partia zverov (Reid, Josh a Claudia) a nútili ma ísť s nimi na túru. Nakprv som protestovala:
"Nechce sa mi".
"Ale chce", odporovala mi Claudia a za nohu ma vytiahla z postele, odtiahla do kúpeľne a tam ma zatvorila. Chvíľu som tam len tak ležala a čumela na strop. Potom som sa pozviechala a vrátila sa do svojej izby po oblečenie. Ževraj si mám obliecť niečo staré. Vytiahla som si z kufra svoje najstaršie oblečenie a zišla dolu na raňajky.
Dole sa to podobalo na zraz milovníkov mäsa. Saláma, šunka, a všetci namiesto cerálií jedli biftek.
"WTF?!" zvolala som na celú kuchyňu. "Biftek na raňajky?"
Reid prikývol hlavou: "pumy sú mäsožravce".
"No to mi tu už len chýbalo", vzdychla som si. Claudia mi ponúkala misku naplnenú biftekom: "dáš si? je to vynikajúce".
Zavrtela som hlavou: "Som vegeteriánka". Všetci traja vybuchli do smiechu. Trochu ma to ranilo.
Ako prvý sa po veľmi dlhej chvíli prestal smiať Reid: nemyslím si že ti to po prvej premene dlho vydrží.
"Ja sa neplánujem meniť", namietla som zamračene. Ďaľší výbuch smiechu.
Prešla som ku chladničke a vytiahla z tade dve mrkvy a začala ich obhrýzať.

O dve hodiny neskôr...
Priestor za Port hardy je samý národný park. Za národnými parkami nie je nič. Iba tichý oceán. Port hardy je pri mori tiež. Všade je voda. V Toronte bola najväčšia vodná plocha Ontárijské jazero.

Prechádzali sme cez nejakú lúku, keď som sa asi po pädesiaty krát zosunula na zem a vyhlásila: prestávka.
Nudný Josh ma asi po pädesiaty krát zahriakol a povedal: "vravel som že prestávka bude až po piatich hodinách chôdze. Zatieľ prešli iba dve". No teraz sa vedľa mňa zosunuli Claudia s Reidom.
"Prehlasovali sme ťa Josh, uškrnul sa Reid a napil sa vody ktorú sme niesli vo vakoch. A tak sme mali prestávku. Ľahla som si na lúčnu trávu ignorujúc rosu a chrobáky a opaľovala sa na neviditeľnom slnku.
"Cítite to?" ozval sa zrazu Reid.
"Oh nie", zašeptala Claudia. "Sú tu".
Otvorila som jedno oko: "Kto je tu?"
Bola to hlúpa otázka. Po lúke sa rozniesol dobre známy smrad. Smrad páleného alkoholu...

Diates- úvodný diel

29. července 2013 v 19:57 | Thea Silver |  Diates
Štyri deti z jednej školy boli poverené náročnou úlohou. Musia niečo nájsť. Nikto to nenašiel už tisíce rokov. Podarí sa to štyrom pubertálnym deckám?

Ian Hei
Narodil sa v Južnej kórei, no vyrástol v USA. Baví ho paleografia (staroveké písmo). Dokáže hovoriť plynule štyrma jazykmi a to: anglicky, kórejsky, čínsky a slovensky. Najlepší je v lúštení krížoviek. Za ich vylúštenie vyhral iphone, chladničku, televízor, hodinky značky rolex a dokopy 25 000 dolárov.

Joan Franklinová
Američanka. Je najlepšia v dejepise z celého okresu. Rada skúma symboly. Miluje Taliansko, cestoviny, historické pamiatky, a slnečné pláže. Je dobrá v hľadaní skrytých vecí.

Leonard Mitchel
Jeho obľúbené predmety sú geografia, biológia a fyzika. Má rád hry mikádo, šach, kartovú hru hajzel. Je strašne slušný, až to lezie na nervy. Jeho snom je stať sa vedcom v CERN ( Conseil européen pour la recherche nucléaire). Je odborník na strednú európu a má vlastnú teóriu o tom ako egypťania stavali pyramídy.

Teresa Greenová
Neznáša vedu a je to zarytá katolíčka. Má fenomenálnu pamäť a predpoklady na to aby sa stala architektkou. Spoznáte ju podľa krížiku ktorý má na reťiazke na krku. Je priam špecialistka na stavby a sochy. Pekne kreslí.


To sú hlavné postavy do nevej poviedky :DD

Puma-kapitola siedma

29. července 2013 v 10:55 | Thea Silver |  Puma
A je tu ďaľší diel pumy! Dúfam že sa vám bude páčiť :DD
(a zabudla som sa zmieniť ako vyzerá Reid. Vyzerá ako Josh, ale nie je nudný :D)
"Takže, o čo tu ide?" vybafla som hneď na Babku ako som vošla do obývačky.
"Len pomaly", zahriakla ma Babka. "Pamätáš si ešte ako som ti hovorila legendy kmeňa Pamlov?"
"Pravdaže, hovorila si mi to včera, nemám sklerózu", odpovedala som otrávene.
"To všetko je pravda", povedala Babka.
"Neverím", povedala som ja.
"Príslušníci kmeňa Pamlov sa vedia meniť na pumy", nedala sa Babka. "Meniť sa začnú vtedy ak sa nepriatelia chystajú zaútočiť".
"Muahaha, to ti mám veriť?" spýtala som sa neisto.
"Máš už znamienko?" spýtala sa ma z mosta do prosta Babka.
"To tetovanie?" spýtala som sa. Ako o tom Babka môže vedieť?
"Takže sa už môžeš meniť, povedala nadšene Babka".
"NIE! Ja sa neviem meniť na žiadnu pumu! zvrieskla som. "Nie je to fyzicky možné a nemáte dôkazy! "
"Dôkazy"? spýtala sa pobavene Babka. Máme ich tu tri".
Potom sa obrátila smerom k dverám: Josh! Claudia! Reid! zakričala.
Do obývačky vleteli všetci traja ako neriadené strely.
"Premente sa", vyzvala ich Babka.
NIE! Zvrieskla Teta ktorá hneď dobehla do obývačky po tom čo to Babka vyslovila. "Mám úplne nový porcelán, ešte mi ho zničia".
"Ide sa von", povedal veselo Reid.
Vyhnali nás na zadnú verendu obrátenú k lesu a kapustovej hriadke. Spomenula som si na pummu čo som tu ráno videla. Žeby to bol....?

Idem prvý ohlásil sa Reid a skočil šípku cez zábradlie verandy. Mieril priamo na zem. "Veď sa zabije!" zvrieskla som.
Zrazu sa stalo niečo neočakávané. Tam kde padol Reid stálo obrovské zviera ktoré poznám zo škatule od športových topánok: puma.
"Kde je Reid?" spýtala som sa slabým hláskom.
Claudia prevrátila oči a ukázala na pumu: to je Reid. "Ideš Josh", tresla Josha do ramena Claudia. Josh niečo mrzuto zamrmlal a v okamihu sa zmenil na obrovskú pumu. Potom Claudia, ale o niečo menšiu.
A ja som omdlela.

Keď som znova otvorila oči, Reidova tvár bola iba pár centimetrov od mojej. Zvrieskla som a skryla si hlavu pod vankúš na ktorom som ležala. Počula som tlmený chichot. Tie zvery sa ti smejú, povedal mi vnútorný hlas. Ale ty si rovnaký zver ako oni, pošepkal mi ďaľší vnútorný hlas.
"DRŽTE HUBY!" zvrieskla som nahlas a Reid Josh a Claudia sa razom prestali smiať.
"Nemyslela som vás", mávla som rukou. Ba áno, myslela šepkal mi vnútorný hlas. "Super ešte som aj zošalela", vzdychla som si pre seba a opäť si zaborila tvár do vankúša.
Asi o pol minúty sa ozvala Claudia: "Reid ti musel dávať umelé dýchanie"
Vykukla som spod vankúša: "Aj keby to bola pravda, od Reida by mi to nevadilo, a zase som si dala hlavu pod vankúš.
Zajtra ideme na túru! ozval sa Josh a izba bola razom prázdna. Konečne.

Aby ste vedeli...

27. července 2013 v 17:52 | Thea Silver |  Moje kecy
Tááákže. Puma bude asi zajtra, dlhší čas som sa nemohla dostať k počítaču aby som ju stihla dopísať :DD.
Dostala som náápady na novéé poviedky. Jedna je normálna, druhá fantasy :D. Teraz mi však obe vyfučali z hlavy...:D Každopádne, do zajtra si na ne spomeniem (taká mladá a taká sklerotička :DD) :DD.

Puma-kapitola šiesta

22. července 2013 v 21:16 | Thea Silver |  Puma
No sláva, konečne je tu šiesty diel pumy. Dúfam že sa vám bude páčiť :DD
Síce je diel krátky, ale ponáhľala som sa.

Po škole k nám išiel aj Joshov kamarát Reid, takže sme boli v Joshovej ladičke natlačení ako sardinky. Keďže som sa s Claudiou stále nebavila, napätie v Ladičke sa dalo priam krájať.
"Priali ma do tímu roztlieskavačiek", načala som tému.
"Super", zachmúril sa Josh. Potom sa zarazil: "TEBA PRIALI DO TÍMU ROZTLIESKAVAČIEK?! zvolá na celú Ladu.
Prevrátila som oči: "Práve som to povedala".
"Pôjdeš z tade preč", povedal rozhodne.
"Prečo by som ťa mala posúchať?" zvolala som nahnevane.
"Ona o tom nevie?" ozve sa prekvapene Reid.
Otočila som sa k Reidovy: "O čom neviem"? spýtala som sa nástojčivo.
"To ti môže povedať iba tvoja Babka", povie vyhýbavo.
"Dozviem sa to", zamrmala som si skôr pre seba a schúlila sa na sedačke do klbka.

Vchodové dvere som otvorila rozkopnutím mačacích dvierok (čo je divné, pretože Babka žiadne mačky nechová).
"Čo mi tajíte?!" zvolala som na celý dom.
Ako prvý prišiel dole Ujo a Teta. "Čo sa deje?" spýtali sa prekvapene a pozreli na Josha s Redom.
"Mali by ste jej to už povedať", povedal potichu Reid.
Má pravdu, nemali by sme jej to tajiť", pridala sa Claudia.
Priali ju do tímu roztlieskavačiek", zakončil Josh.
"Tak skoro?" neveriacky sa spýtal Ujo. "Je tu len druhý deň".
"Deň či dva", raz sa to dozvieť musí, povedala Teta.
"Haló, ja som tu!" ozvala som sa keď sa začali rozprávať akoby som tam nebola.
Teta nám pokynula aby sme prešli do obývačky...

48.- bezcitnosť

20. července 2013 v 17:08 | Thea Silver |  48. hry
O prvom spojenectve je tam napísané podrobnejšie, pretože v tom som bola :DD

Prvá skupinka spojencov dorazí na zvláštne miesto. Strmé údolie. Stromy sú tu zvláštne. Majú sýtoranžové a purpurovorúžové listy. Boli tam aj koľajnice.
Prvé spojenectvo tvoria: Hecathe (8), Grace (7), Cody (2), Kara (2), Laura (5), Red (5), Josh (4).
Ako prvá sa ozve Hecathe: Čo ste si vzali? spýta sa ich ešte vždy zadýchaná z behu. Všetci ukážu čo si vzali od rohu. Red z piateho obvodu si vzal veci ako kokaín, heroín a extáza. Hneď ich začal aj užívať. Red sa správal úplne zhulene, vykrikoval, čím mohol privolať ostatných vyvolených.
Keď zapadalo slnko, Hecathe to už začalo liesť na nervy. Odtiahla si Grace na bok:
"Načo tu s nami je ten feťák?! Každú chvíľu tu môžu prísť ostatný a zabiť nás!" zvolala.
"Zbavme sa ho", navrhla Grace.
Hecathe podišla k Redovy a začala ho bodať do oblastí hrude a do hrdla.
Red pod vplyvom drog nepochopil že ho chcú zabiť: "Aj ja ťa mám rád", objal Hecathe.
Hecathe mu pomocou rohom z jednorožca vytrhla jazyk a následne ho odkopla.
"Hej", a čo ja?! zvolá pobavene Grace a začne tiaž do Reda bodať rohom.
Keď sa snaží Red postaviť, Hecathe k nemu rýchlo podíte a holými rukami mu zlomí väz. Keď začujú delo, je jasné že Red je mŕtvy.
"Načo by nám tu bol feťák", zasmeje sa.

Ďaľšie spojenectvo tvorili: Isabell (8), Annie (1), Laira (9), Prue (7), Charlotte č. 1 (9), Charlotte č. 2 (2), Lexy (4)
Usadili sa v zvláštnom lese. Nízko nad nimi žiarili hviezdy. Rozložili sa tam a pripravovali sa na výpad.

V tretiom spojenectve boli Otto (1) a Sadie (10)
Obaja už podľahli drogám z rohu. Správali sa nanajvýľ sfetovane.

48.- Roh

18. července 2013 v 16:39 | Thea Silver |  48. hry
Nazdár! rozhodla som sa spraviť taký menší dokument o hrách ktoré sa naozaj odohrali, ale iba na stránke: rpg-hg-arena.blog.cz Aj ja v tých hrách som hrám za pološialenú Hecathe. Tak prajem pekné čítanie!!! :DD

Zazvoní siréna a dvadsaťštyri vyvolených sa rozbehne k rohu hojnosti. Aréna pôsobí zvláštnym dojmom. Všade je suché lístie a pri zemi sa plazí farebná hmla všetko je tam farebné. A hlavne neprirodzené.

Ako prvé dobehnú k rohu vyvolené z ôsmeho obvodu, Isabell a Hecathe. Obsah rohu ich šokoval. Namiesto zbraní ako luk, nože a meče tam boli hlúposti ako vlasy, drogy, alkohol, črepy, truhlica s peniazmi. Hecathe vezme prvé veci čo jej prídu pod ruku: repu, jednorožcov roh a hrach. Isabell vezme kúzelnícku paličku, vodku a repu. Následne prídu ostatný vyvolený a zoberú zvyšok. Všetci sa rozbehli do rôznych zákutí arény. Ako ďaľšia dobehne Laira. Potom Grace, Annie, Otto, Josh, Sadie, Red, Charlotte, ďaľšia Charlotte...

O chvíľu bola čistina kde bol roh prázdna.

Puma-kapitola piata

16. července 2013 v 15:46 | Thea Silver |  Puma
Ďaľší diel pumy! Dúfam že sa bude páčiť :DD...
Pekný obrázok? :DD

Port hardy´s high school je najzaostalejšia škola sveta. K tomu som dospela keď Johnova ladička zaparkovala na rozľahlom parkovisku ktroé patrilo škole. Samotná škola vyzerala ako by sa rozpadávala. Hnedá obložená strecha a steny neidentifikovateľnej farby. Stĺpy podopierajúce strechu boli modré.
Josh čo najbližšie ku škole. Na parkovisku to páchlo ako na ulici pred Babkiným domom- ako slivovica. Tu ale menej.
Smrad sa však niekoľko násobne zvýraznil keď na parkovisko vošla niekoľko metrov dlhá biela limuzína. Z miesta vodiča vyskočil nejaký chlapík v smokingu a otvoril posledné dvere. Najprv som zbadala topánku vykladanú briliantmi, potom bielu nohu, bronzdovú nohu a nakoniec vyšla z auta skupinka dievčat ktoré vyzerali takmer rovnako. Všetky v roztlieskavačských uniformách.
P-počkať, brondzová noha?! zarazila som sa a prizrela sa lepšie. Ak ma zrak neklamal, všatky dievčatá mali ľavú nohu brondzovú. Napadlo mi či to nie sú nejaké pančuchy.
Na parkovisku zrazu zaburácal rev motoriek a následne ich pol tucta zaparkovalo pri limuzíne. Tiež to boli úplne bledý, no tento krát to boli chlapci. Skoro som spadla z nôh. Tí museli fakt veľa piť aby z nich tiahol ten slivovicový smrad. A všetci boli úplne bledý a predsa s indiánskymi črtami.... V tomto meste sa to priam hemží albínmi. Myslela som si že je to zriedkavé.
"Ideme", povedala rozhodne Claudia a nasmerovala nás do školy. Mala som čo robiť aby som si nedržala nos.

"Čo je to za bandu?" spýtala som sa Claudie pri skrinkách, mysliac na udalosť z parkoviska. "Tiahne z nich na kilometer". "Myslela som si že tvrdý alkohol je na školách zakázaný", doložila som a naložila si do skrinky učebnice.
"Upíry a Empusy", zašomrala Claudia.
"Čože?" nerozumela som.
"Nič, iba si tak brblem", zahovorila Claudia. "Pohni si, máme prírodné vedy", doložila a ťahala ma k učebni.

Na prírodných vedách som mala čo robiť aby som nehodila šabľu. Bola tam s nami komplet celá slivovicová skupinka. Nechápala som hlavne čo znamená jedna noha natretá brondzovou farbou. Napísala som Claudii lístok.
JA: WTF?!
Claudia: Aké WTF?
JA: Prečo majú tie bledule brondzové nohy!
Claudia: Optický klam
JA: Viem čo vidím!!! :/
Claudia: Verila by si mi ak napíšem že sú Empusy?
JA: Čo sú to Empusy?
Claudia: Ženský rod upíra
JA: Neverila
A už mi lístok späť neodpísala. Naštvala som sa. Nebola som zvyknutá že ma ignorujú. Rozhodla som sa nebaviť s Claudiou do konca telesnej ktorá nasledovala po prírodných vedách.
Telesnú sme mali vonku. Rovno pri parkovisku. Nechcelo sa mi cvičiť, tak som povedala telocvikárke že mám záškrt. Tá iba nadvihla obočie a nechala ma sedieť na lavičke. No ja som na lavičke určite nesedela. Rozhodla som sa pozrieť na futbalové ihrisko školy.
Ihrisko vyzeralo ako každé iné. Zelené, asi od trávy. Školský futbalový tím mal tréning. A roztlieskavačky samozrejme tiež.
50% kapacitu školského futbalového tímu tvorili bleduľovia zo slivovicovej bandy. 90% roztlieskavačiek tvorili slivovicové bledule. Elitu školy majú pod kontrolou, pomyslela som si nahnevane. Na minulej škole som bola elita ja. Odvrátila som pohľad k futbalistom. Rozoznala som medzi nimi Nudného Josha. On a ešte dvaja chalani vyzerali normálne. Myslím tak normálne že nevyzerali ako mŕtvoly a nepáchli slivkou.
Zrazu mi niečo napadlo. Čo keby som sa pridala k roztlieskavačkám? obnovila by som svoju povesť elity školy. Nabrala som odvahu, zadržala dych a podišla k trénerke roztlieskavačiek. Našťastie, vyzerala normálne.
"Dobrý deň, konkurz na roztlieskavačky už bol?" spýtala som sa. Roztlieskavačky sa začaly chichotať. Nesmejú sa na mne, upokojovala som sa. Nemohli ťa počuť.
"Keď chceš, môžeš spraviť konkurz už teraz", povedala trénerka a roztlieskavačkám div neodpadla sánka.
Ukázala k nejakej debne za ňou. "Tam sú nejáké strapce navyše", doložila.
Nadšene som išla po strapce. Ide to zatiaľ ako po masle.
Vrátila som sa späť. "Čo mám robiť?, spýtala som sa.
Trénerka sa otočila k roztlieskavačkám: "Dievčatá", dajte jej nejakú zostavu, ja zhodnotím či ju prijmeme".
Podišlo ku mne dievča čo mala na uniforme kapitánske C. Vlasy čierne ako uhoľ a indiánske črty. Slivovicou páchla mimoriadne intenzívne. Asi by nebolo slušné aby som si držala nos. Na moje pohoršenie to však Kapitánka urobila. "Problém?" spýtala som sa nahnevane.
"Smrdíš", povedala Kapitánka.
"To si dýchaš pod nos", odfrkla som. "Páchneš ako slivovica":
Roztlieskavačky zalapali po dychu. Kapitántka sa zamračila: "Som zvedavá či sa udržíš na našej pyramíde", povedala arogantne.
"No problemo", povedala som.
"Baby", pyramídu! zvolala Kapitánka.
Zachichotali sa. Myslela som si že si na pyramídu čupnú, no oni ostali rovno stáť s rozpaženými rukami. V prvej vrstve ich bolo päť. Ne ne jednoducho vyliezli štyri. Stáli vzpriamene, bez mrknutia oka. Na ne s ľahkosťou vyliezli tri, potom dve.
"A teraz ty", povedala kapitánka. Preglgla som. Ako sa tam mám dostať a nezhodiť celú pyramídu? Pyramída veľkosťou pripomínala štvorposchodový dom. Tak som tam začala liesť...

O 7 minút neskôr...
Víťazne som sa vyšplhala na vrchol pyramídy. Na podiv, ľahko som sa tam vedela udržať. Zrazu ovzdušie preťal Kapitánkin výkrik: Fast fall! A ja som iba videla ako padám smerom k zemi. Toto neprežijem, skrslo mi hlavou počas pádu. Na moje prekvapenie som dopadla rovno na dve nohy.
"Potvrdené", povedala Kapitánka nahnevane.
"Čo je potvrdené?" spýtala som sa nahnevane. "Že žijem?!" ten pád ma mohol zabiť!" zvolala som.
"Nevadí, si v tíme", zasiahla trénerka.
A tak som sa dostala do tímu roztlieskavačiek...

(suchý diel)

Puma-kapitola štvrtá

11. července 2013 v 18:53 | Thea Silver |  Puma
Tak a je tu ďaľšia časť Pumy! Dúfam že sa bude páčiť.

V minulom diely ste čítali:
Síce to už bolo ďaleko, rozoznala som hlavu s krídlami namiesto uší ktorá tichučko stonala...

Ráno som sa zobudila veľmi zavčasu. Práve vychádzalo slnko. To sa na mňa nepodobá, väčšinou spím čo najdlhšie. Odkopla som paplón z Mickey Mouseom a pribehla k oknu smerujúcemu na ulicu. Vydýchla som si. Vyzeralo to ako na normálnej ulici v normálnom zapadákove. Žiadne lietajúce, stonajúce gebule. Pretrela som si oči a pozrela sa lepšie:
Na druhej strane ulice stál chlapík čo ma očumoval na letisku.
Prižmúrila som oči. Síce bol biely ako stena, nepochybne mal indiánske črty. Čisto indiánske ako moja bláznivá Babka.
A tie jeho bledé oči... sa pozerali priamo na mňa!
Rýchlo som zastrela závesy a prešla k oknu smerujúcemu k záhrade a lesu. Najprv to tam vyzeralo normálne. Hriadky so šalátom a kapustou, nízky biely plot, záhradný domček bez dverí... Všetko by bolo normálne nebyť obrovskej pumy pri záhradnom domčeku. Určite to bola puma, to zviera na krabici od športových topánok.
Vyvalila som na pumu oči. Puma ich vyvalila na mňa. Zvieraťu od prekvapenia vypadla z papule kapusta ktorú prežúvala. Niekoľko sekúnd sme na seba hľadeli bez mihnutia oka. Zrazu som zvrieskla a rozbehla sa do kúpeľne. Tam som sa zamkla a sadla si na koberček pri vani. Prišli si po mňa príšery z dávnych legiend?! Najprv lietajúca hlava, bledý chlap na ulici a potom puma. Stavím svoje topánky že ten chlap na ulici je upír!
Postavila som sa pred zrkadlo a snažila sa pozrieť na svoj chrbát. Tetovanie tam stále bolo.
Zatočila sa mi hlava. To nemôže byť pravda. Narátala som od jedna do päť. Nepomohlo to. Otočila som sa k zrkadlu. Pozerala sa z tade moja zničená tvár. Pokúsila som sa usmiať. Vyčarila som svoj najočarujúcejší úsmev a panika zmizla ako mávnutím čarovného prútika. Na všetko sa dá nájsť rozumné riešenie.
Lietajúca hlava zo včera bol netopier. Beloch s indiánskymi črtami bol určite Albín. Ak sa aj černochom narodí Albín, dieťa má úplne bielu pleť. A puma na záhrade... tá sa sem zatúlala. Alebo bola plyšová (o čom dosť pochybujem). Prišla na mňa dobrá nálada. Odomkla som kúpeľňu a vrátila sa do mojej izby.

Z izby som vyšla vyobliekaná, vyvoňaná, nalíčená. Dole schodmi som si pospevovala: I belive I can fly. Dole už všetci sedeli. Všetci okrem tety, strýka a Nudného Josha. Keď som spievala I believe I can toutch to sky, do kuchyne vošiel Nudný Josh.
Zo zubov si vyťahoval nejakú zelinu. To mi pripomenulo Pumu žerúcu kapustu.
"Niekto tu má dobrú náladu", komentoval Josh môj príchod. Mykla som plecom a sadla si za stôl. Na taniery predo mnou boli nahádzané nejaké toasty. Začala som jeden z nich obhrýzať a hovoriť im o zážitku z rána. O pume. O bledom chlapíkovy a Lieatjúcej gebuli a ´lá netopier som im radšej nepovedala.
"Mala by si si postaviť vyšší plot Babka", radila som Babke nakladajúcej na tanier ďaľšie sendviče. "Dnes som na záhrade videla pumu". Všetci sa začali smiať.
"A čo robila tá puma?" spýtala sa ma zo smiechom Babka.
"Žrala kapustu", odpovedala som pravdivo.
"Myslel som si že pumy sú mäsožravce", ozval sa Nudný Josh a pridal si na sendvič vrstvu šunky. Začala som sa cítiť trocha hlúpo.
"Ale ona fakt žrala kapustu", nedala som sa. Stále sa však smiali až ma ich smiech postupne nakazil.

Potom sme museli ísť do školy. Darmo som žobronila aby ma nechali ešte týždeň doma. Musela som ísť spolus Claudiou a Nudným Joshom na Johovej Zelenej Ladičke do Port hardyskej strednej školy. Keď sme vyšli na ulicu, zarazila som sa. Po celej ulici bol roznesený silný smrad. Niečo ako... slivovica. Alkoholikovy by to možno voňalo, ale abstinentovy ako mne nie. Zvraštila som nos. Keď Nudný Josh zbadal ako sa tvárim, spýtal sa: "Ty ich už cítiš?"
"Koho cítim?" zamračila som sa. "Cítim akorát nejaký chľast, to je všetko". Potom som si spomenula na môj včerajší rozhovor v aute. Hej! "Ty mi ešte niečo dlžíš!" Zakričala som za Joshom ktorý sa hnal aj s Claudiou do "Ladičky".
A tak som vyšla v ústrety novej škole nevediac čo ma tam čaká...

Reklama

11. července 2013 v 10:34 | Thea Silver |  Moje kecy
Takže, sestra si založila RPG- HUnger Games blog, ale nikto jej tam nechodí, takže či by ste sa tam nemohli pozrieť.

P.S: Puma bude asi dnes večer :DD