Nezvyčajné nákupy

18. srpna 2013 v 20:25 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
Takže, po veľmi dlhom čase som si prečítala Harryho Pottera (už som aj zabudla že ho mám) a napadlo mi že napíšem nejakú fanfiction :). Môžte si to čítať keď sa budete nudiť, je to len taká oddychovka :D.
Aby som upresnila: Tento príbeh sa odohráva keď Harryho syn James nastupuje do prvého ročníka na Rokforte :D. Riaditeľom Rokfortu je Percy Weasley (aký hlupák ho dosadil na post riaditeľa? xDD. Ozaj a privymyslela som Malfoyovcom staršieho syna Luciusa :D
A ešte niečo o Katherininom vzhľade:
1. Má hladké, dlhé čierne vlasy
2. Sivé oči
3. Bledú pleť
4. Je chudej postavy





Moje meno je Katherine. Ak chcete počuť celé meno, tak je to Katherine Theodora Smithová. Väčšina čarodejníkov má dve mená. Prvé je jeho vlastné, druhé má po rodičoch. Moja mama sa volala Theodora a bola čarodejnica. Otec je mukel, z čoho vyplýva že som polokrvná.
Niektorí čarodejníci si myslia že som mukelka. Je to tým že moja mama umrela už dávno, zabili ju počas počas druhých Temných dní keď Ten-čo-ho-netreba-menovať opäť povstal. Potom ho však Harry Potter zase porazil a všetci sa máme dobre.
Toto leto mi prišiel z Rokfortu list. Obávala som sa že mi nepríde, pretože moje kamarátky z čarodejníckych rodín ho dostali o dva dni skôr ako ja. Dva dni som žila v depke, mysliac si že si vedenie Rokfortu myslí že som mukelka naozaj. No svitlo ráno, na okno nám klopala sova, ktorá vyzerala ako polomŕtva spolu s listom kde oznamovali že ma prijali.

To bolo pred vyše mesiacom.
Oco sa nervózne obzeral po Šikmej uličke. Ani sa mu nečudujem, je obyčajný muklovský hasič, takže do tohto čarodejníckeho "obchodného centra" zablúdi málokedy. Vlastne nikdy.
"Ktoré je Gringttbanka?" spýtal sa ma po tisíci raz.
Ukázala som na žiariacu budovu s nápisom Gringottbanka. "Tam je".
Predierala som sa pomedzi "typických" čarodejníkov ktorý sa pozerali na oca akoby bol opica z cirkusu s činelmi.
Nakoniec sme sa dostali k banke.
Nad dverami bola vyrytá nejaká básnička o cudzincoch, hosťoch a krádežiach.
Nechcelo sa mi ju čítať.
V hale banky bolo asi sto vysokých stolov za ktorými sedeli škriatkovia. Postavili sme sa pri jeden kde sedel jeden mimoriadne špatný škriatok.
Chvíľu bolo ticho. Ako prvá som sa ozvala ja: Prišli sme do trezoru Theodore Smithovej, vykoktala som.
Škriatok sa nahol ponad stôl. "Kľúčik prosím", povedal stručne.
Oco sa začal hrabať v taške ktorú si niesol zo sebou. Po pol minúte vytiahol medený kľúčik. Zdalo sa že sa bojí čo i len dotknúť stolu za ktorým sedel škriatok, tak som mu ho vytrhla z ruky a podala ho do škriatkových paznechtov.
"Podte za mnou", povedal a vyšiel spoza stola.

Z Gringottbanky som vyšla s meštcami plných knutov, siklov a galeónov. Oco išiel sa vrátil do muklovskej štvrti, v Šikmej uličke sa necítil príjemne. Tak som zostala na nakupovanie sama.
Rozhodla som sa ako prvé vybaviť handry. Zamierila som do obchodu s nápisom: Habity madam Malkinovej mladšej na každú príležitosť.
Vo vnútri bolo kopec detí v mojom veku, kupujúce habity. Obzerala som si ich. Možno s niektorými z nich budem chodiť do spoločnej fakulty.
Keď mi madam Malkinová mladšia šila habit, rozmýšľala som.
Moja mama chodila na Rokfort tiež, do fakulty Slizolin. Bola hlavnou prefektkou. Po škole pracovala chvíľu ako liečiteľka u Svätého Munga.
V Gringottbanke mi po nej moc peňazí neostalo. Pochádzala z čistokrvnej rodiny, a keď sa vydala za Mukla, proste ju vydedili.
Chcela by som byť ako ona. V škole patrila medzi najlepších, čo som vyrozumela z ocovho rozprávania (povedala mu to ešte mama).
Ja budem určite najsprostejšia z triedy. Tak to bývalo ešte na muklovskej škole.

O pár minút som mala habit došitý. S nákupnými taškami som vyliezla z obchodu. Prekontrolovala som zoznam vecí čo potrebujem. Ešte kotlík, prútik, knihy, prísady do elixírov. Ak chcem, môžem si doniesť zvieratko. Doma žiadne nemám, uvidím koľko mi zostane peňazí a kúpim si sovu.
Prezrela som si zoznam ešte raz. Prváci si nemôžu brať vlstné metly. Škoda. Doma mám svoj Nimbus 2013. Mama mi ho kúpila veľmi dávno. Vraj aby mi ju nemusela kupovať neskôr.
Zamierila som do obchodu s názvom: kotly, kotlíky a iné alchymistické potreby. Keď som z tade odchádzala spolu s novým cínovým kotlíkom, váhami, a ďalekohľadom, takmer som sa zrazila s nejakým blond chlapíkom, čiernovlasou ženou a ich tmavovlasým synom. Tak sa zdalo.
"Dávaj pozor Lucius", zahriakla syna tmavovlasá žena.
"Sorry, je to moja chyba", uškrnula som sa a obišla ich. Hor sa na prútik.

Trvalo mi kým som sa dostala do prútikárstva. Vyzeralo ošumelo. Nad vchodom bol nápis: OLIVANDEROVCI: VÝROBCOVIA PRVOTRIEDNYCH ČARODEJNíCKYCH PRÚTIKOV OD ROKU 383 PRED N.L.
Predstavila som si ako nejaký pravekí muži vyrábajú prútiky a musela som sa zase uškrnúť. Potom som sa trochu zoorientovala v histórií a spomenula si že v roku 383 pred naším letopočtom nebol pravek.
Vstúpila som do obchodu. Obsluhoval tam nejaký chlapík.
"Dobrý", pípla som.
Chlapík sa otočil. "Dobrý deň", usmial sa. "Ako sa voláte?"
"Katherine Smithová", povedala som rozmýšľajúc načo mu tá informácia bude.
Chlapík sa tváril akoby rozmýšľal. "Theodora...vydala sa za Smitha"... mumlal si. Potom si spomenul: Pamätám sa na prútik vašej matky. Višňa a pero fénixa, úplne neohybný, tak?" usmial sa.
Pokrčila som plecami. "I don´t know".
"Vy ste asi vyrastali muklov, však?" spýtal sa Olivander veselo a vytiahol z police za ním úzku krabicu. Vytiahol z nej prútik a podal mi ho. "Zamávajte ním rukou v ktorej držíte prútik", pokynul mi. "Javor a blana z dračieho srdca", doložil.
Mávla som prútikom a nič sa nestalo. Vytrhol mi ho z ruky a podával mi ďaľší: "tento je jeden z exotických prútikov ktoré vyrábam. Baobab a pero fénixa", vyskúšajte. Mávla som zase a nič sa nestalo. "Čo sa má stať?" spýtala som sa nervózne.
"Ak nájdeme ten pravý, uvidíš", povedal záhadne Olivander.
"Tento je ďaľší z exotickej série prútikov. Palma a blana z dračieho srdca. Veľmi ohybný".
Do tretice všetko dobré, pomyslela som si a mávla. Teraz však začali vystreľovať z prútika ohňostroje a od končekov prstov mi prešlo telom príjemné teplo.
"To je ten pravý!" potešil sa Olivander a začal mi účtovať peniaze za prútik.

Ako ďaľší bol na rade nákup kníh. To ma potešilo. Rada čítam. Možno by som sa mohla naučiť nejaké kúzla napred, napadlo mi.
V ČARODEJNÍCKEJ LITERATÚRE PRE MALÝCH A VEĽKÝCH nastal menší rozruch. Nakupovať knihy totiž prišli aj celebrity čarodejníckeho sveta. Rodina Potterovcov išla nakúpiť knihy svojmu najstaršiemu synovy Jamesovy kúpiť knihy do školy. Nastupuje do prvého ročníka na Rokforte ako ja.
Predrala som sa cez dav fanúšikov tejto rodiny k predavačovy. Ten si ma prezrel od hlavy po päty. "Knihy pre prvý ročník na Rokforte?" spýtal sa. Ani nečakal na odpoveď a povedal: musíš chvíľu počkať, musím obslúžiť Potterovcov. A odišiel za nimi.
Zamračila som sa. To že sú slávni, neznamená že ich uprednostňuje pred ostatnými zákazníkmi!
Všimla som si že nie som jediná nespokojná. Nóbl rodina s ktorou som sa zrazila v Kotlíkovom obchode tiež nevyzerala nadšene. Tentokrát s nimi bola aj pestúnka s blond dieťaťom na rukách.
"Takto ich uprednostňovať, to je prístup!" mračila sa žena.
"Vždy ich niekto bude uprednostňovať Pansy, pre Pottera všetci chceli vždy to najlepšie", povedal muž.
Jeho žena Pansy iba povedala: "Akoby sme sa vrátili do školských lavíc Draco".
Ich syn Lucius, približne v mojom veku prevrátil očami: "Mama, Otec, kašlite na to, iba chvíľu počkáme".
Dieťa ktoré držala Pestúnka začalo trochu mrnčať.
Pansy sa otočila k Pestúnke: "Choď so Scorpionusom von z obchodu, nechcem aby nám tu reval".
Pestúnka ju poslúchla.
Matka roka, pomyslela som si ironicky.
V kníhkupectve sa to trochu ukľudnilo keď Potterovci odišli. Nóbl rodina dostala pre syna knihy. Potom prišiel rad na mňa.

Z kníhkupectva som zamierila do apatieky kde to smrdelo ako v osade postavenej na hnojisku. Bola som rada že som sa z tade dostala. Chcela som sa pozrieť do Weasleyovských výmyslov a vynálezov, ale keďže tam boli Potterovci, zamierila som do Čarovného zverinca.

V zverinci som si kúpila Plamienku driemavú, čo je druh sovy. Dala som jej meno Bender, po robotovy zo seriálu FUTURAMA.
Oco ma už čakal pred Čikmou uliškou. Bol trochu zaskočený keď zbadal Bendera.
"Čo je to?" ukázal na sovu divo cvakajúcou zobákom.
Mala som chuť povedať: Orol skalný. No povedala som iba: "To je sova Ocinko, len sova".

Začala som to písať už dávnejšie, preto je to také dlhé :DD.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Milča Milča | Web | 18. srpna 2013 v 21:09 | Reagovat

Hej to je dobré :D
Prý : Co to je :D
Orel skalní :D
Thea, já z teba už naozaj nemožem :D

2 VYVOLENÍ - UŽ ZÍTRA VYVOLENÍ - UŽ ZÍTRA | Web | 18. srpna 2013 v 22:42 | Reagovat

VYVOLENÍ SE VRACÍ!

Sledujte už zítra 19.8.2013 v 18:00
VYVOLENÍ - PRVNÍ VOLBA!

na PRIMĚ

3 Thea Thea | Web | 19. srpna 2013 v 9:36 | Reagovat

[1]: :DDD Diky :P

4 Thea Thea | Web | 19. srpna 2013 v 9:37 | Reagovat

[2]: Vyvoleních nepozerávam :/

5 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 19. srpna 2013 v 9:47 | Reagovat

Jéj :D Ja som sa zase vrátila do harrypotterovských čias :D
Mám prečítaných všetkých sedem častí a rada si ich prečítam aj znovu :DD
Že orol skalný :-D

6 Thea Thea | Web | 20. srpna 2013 v 10:59 | Reagovat

[5]: No, Harry je nazabudnuteľný :D.
Aj ja mám všetkých sedem dielov :DD

7 Enna Enna | E-mail | Web | 20. srpna 2013 v 19:48 | Reagovat

Skvelé, dúfam, že ti toto nebudem musieť stále písať, ale perpáč, prepáč :( Odpusť, že nečítam, celý tento týždeň sa musíme totiž pripravovať do školylebo budúci týždeň k nám dojdú bratranci.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama