Prednastavený článok
Som preč*

V rozpise intertnátov som čítala že moja spolubývajúca sa volá Melissa Fellová. Pod menom Melissa si predstavím nejakú nóbl snobku ktorá nosí oblečenie podľa najnovšej módy, má kučeravé vlasy, z vrecák jej vytŕčajú bankovky a nosí korálikovú kabelku.
Nečakala som nafarbené čierne vlasy s ofinou ktorá zakrývala abočie,ani čelenku na ktorej boli mačacie uši. Ani odznakmi upravenú a pokreslenú uniformu.
"Ahoj, som Melissa a som z Texasu", zvolalo čudo a oduševnene mi začalo triasť rukovu.
"Vanessa", zmohla som sa iba na to a rozmýšľala ako ju mohli vpustiť cez bránu školy.
Hodila doprostred izby svoj čerešňovočervený kufor na kolieskach a ako prvé začala z neho vyberať plagáty. Za tri minúty bola celá ľavá stena tak nahusto polepená plagátmi že nebolo vidno stenu pod tým.
Hodila pohľad na môj zapnutý notebook zo šetričom pandy, vankúš v tvare pandy a mobil s pandovým obalom.
"Ty si nejaká pando-fanatyčka, nemyslíš? škontatovala pobavene.
Potom zbadala lampu v tvare glóbusu: Jé, Glóbus! zvolala nadšene a začala ním točiť tak prudko že svetadiely sa rozmazali do jednej veľkej zeleno-modrej machule. Potom sa vrátila k svojmu červenému kufru a niečo z nej vytiahla.
"Aj ja tu mám vlastnú lampu", zaškerila sa. Lepšie som sa prizrela lampe a zistila som že je to lebka ktorá drží v ústach žiarovku vrhajúcu strašidelné biele svetlo.
Potom si začala vyberať z kufra vyberať ostatné veci: spacák v tvare rakvy (načo je jej spacák?!), knihy ktoré tvorili horory, malý prenosný televízor, kopu DVDéčiek a CD, rádio v tvare obráteného kríža, čierne obliečky na paplón, bielu deku ktorá vyzerala ako postriekaná krvou, malý čierny trezor, kufrík s makeupom, a obrovská kopa čierneho oblečenia. Nechápem ako sa jej to všetko mohlo zmestiť do kufra.
Nakoniec z vytiahla nejaké vrecúška s červenou tekutinou. Na vrecúšku bolo napísané: Green Hill´s Hospital. Zabodla do toho slamku a pila. Keď si všimla ako na ňu vyvalujem oči, hodila mi jedno vrecúško.
"Dala som si ich špeciálne spraviť", povedala.
Začala som sŕkať tekutinu slamkou z vrecúška. Nebola v tom krv. Jahodový džús.
Melisa sa zaškerila, odkopla z nôh motorkárske čižmy a vyložila si nohy na posteľ.
"Už bolo zhromaždenie?" spýtala sa zrazu.
"Aké zhromaždenie?" Nechápala som.
"Nevieš? To zhromaždenie kde žrebujú parlament školy. Tajomník, Pokladník, predseda... každý rok sa volia iní". Potom sa zamyslela: vždy vyžrebujú tých istých ak som počula dobre".
"Kedy to zhromaždenie začína?" spýtala som sa zvedavo.
"O pol jedenástej", povedala Melissa a udierala do vankúša v tvare pavúka aby sa na ňom lepšie spalo.
Pozrela som sa na hodinky. 10:27! zvolala som.
Melissa vyskočila ako struna.
Tak tam idzeme, né? povedala a vyšla z izby a ja za ňou.












Z toho obrázku nemůžu :-D:-D
Jinak těším se na další!!!
Je to bezva :-D:-D