Stratím sa v hrade a pomôže mi duch

23. srpna 2013 v 18:47 | Thea |  Za múrmi Rokfortu
A je tu ďaľší diel ZA MÚRMI ROKFORTU (neviem či ste si to všimli, ale zmenila som názov poviedky z Rokfort fanfiction na toto).
Dúfam že sa vám bude tento diel páčiť :DD.

Večer som čakala na pravej chodbe od veľkej siene. Ledva som našla obraz misy s ovocím. Niekde sa tam aj nachádzala aj Bifľomorská klubovňa s tou zradcovskou Vinnie.
Začula som kroky. Keď som sa obzrela, zbadala som tú rovnakú arogantnú tváričku. James Potter.
Chcela som mu povedať nejaké neslušné slovo, no prišiel aj s madam Hoochovou.
"Odovzdajte prútiky", povedala Hoochová. Bez slova som jej podala svoj exotický prútik. Potter jej podal ten svoj.
Potom sa obrátila k obrazu a prešla po hruške čo tam bola namaľovaná. Hruška sa začala zvíjať a chichotať až sa zmenila na zlatú kľučku. Hoochová potiahla za kľučku a otvorila dvere skryté dvere v obraze.
Naskytol sa mi neuveriteľný výjav. V kuchyni veľkej ako veľká sieň pobehovali malé bytosti s netopierími ušami a očami veľkými ako tenisové loptičky. Boli tam aj štyri veľké stoly z Veľkej siene za ktorými jeme, no najviac moju pozornosť upútal obrovský dvojitý drez v ktorom bola obrovská hora riadu z večere.
Hoochová sa otočila k jednému domácemu škriatkovy. Dala mu naše prútiky.
"Vodka, tieto prútiky daj Potterovy a Smithovej až keď umyjú všetok riad".
Vodka sa uklonila: "Vyplním pani". Potom Hoochová odišla.
Iný domáci škriatok nám podal gumové rukavice. Mne nerobilo problém navliecť si ich, no Potter musel štrajkovať.
"Vodka, prosím daj mi môj prútik", povedal.
"Pani povedala že najprv vy musieť pomôcť nám umyť riady, potom vy dostať prútik", zapišťala Vodka.
Potter si vzdychol, navliekol si gumové rukavice a ja som už mala umytý prvý tanier z tisíc. Už iba 999 tanierov, 1000 vydličiek, 1000 lyžíc, 1000 nožov, 1000 čiaš... potom mi v hlave skrsla myšlienka: a ešte polovica z toho podnosov, a džbánov.
Vedľa mňa sa na šamlík postavil škriatok a pomáhal mi umývať riad. Ďaľší mi strčil pod nos podnos (:D) s lákavo vyzerajúcimi koláčikmi: "Dať si pani koláč?" zapišťal škriatok.
"Nie, ďakujem, predchvíľou som večerala", usmiala som sa.
Škriatok sa zatváril akoby sa mal už-už rozplakať. Bolo mi ho ľúto.
"Tak fajn, dám si jeden", povedala som a vzala si jeden koláčik. Škriatok sa rozžiaril ako slniečko.
Umývanie riadu vôbec nebolo náročné, keďže nám pomáhala armáda škriatkov ktorá bola odhodlaná robiť všetko za nás. Pri čistení čiaš som sa aspoň dozvedela že každá fakulta má inú súpravu tanierov, čiaš a príboru. Chrabromil zo zlata, Slizolin zo striebra, Bifľomor z čierneho ónyxu a Bystrohlav z brondzu. Zaujímavé. Na bankete začiatku školského roka bola všetko zo zlata.

Neskoro po polnoci
"Už byť všetko umyté!" zvolala nadšene Vodka bez známok únavy pripravená zabehnúť tridsať kilometrový maratón. "Vy teraz dostať vaše čarovné paličky", povedala a podala nám prútiky.
"Diký!" potešila som sa a vzala si prútik. Potter už mizol sa portrétom s misou s ovocím. Zakývala som škriatkom a vyšla von z kuchyne.
Na chodbách bola tma ako v rohu. Pottera nikde. Modlila som sa k všetkým božským panteónom aby ho chytil školník Bellafanty. A aby nechytil mňa.
Cestou som pravdepodobne zabočila do nesprávnej chodby, pretože som sa ocitla na úplne inom mieste. Nebola som tam sama, bol tam nejaký duch. Dúfala som že mi pomôže, lebo som sa nechcela celú noc tápať tmou hradom.
Odkašľala som si. Duch sa zľakol a pustil kriedu ktorou písal na tabuľu: Bellafanty má uši ako dvere pánty...
"Čo robí prváčka takto sama v noci mimo internátu?" spýtal sa milým tenkým hlasom.
"Pomáhala som škriatkom za trest umývať riady", povedala som stručne. "Hej, nevieš kadiaľ sa ide so Slizolinskej klubovne?"
"Hmm... to viem", povedal Duch. "Poď za mnou", povedal a rozplynul sa cez stenu. Vybehla som za ním na chodbu.
"Ako sa voláš?" zašeptala som. "Volajú ma duch Zloduch", uškrnul sa Duch a trielil po chodbe preč so mnou v pätách.

"Tu som ešte nikdy nebola", skonštatovala som keď ma Zloduch viedol po chodbe na druhom poschodí (vraj tadiaľ ide spojovacie schodisko ktoré vyústi rovno pri klubovni).
"Prváci sa sem často nedostanú", skonštatoval Zloduch letiac ďalej. "Tu najviac hliadkuje pani Norrisová, mačka ktorú Bellafanty zdedil po predchádzajúcom školníkovy", skonštatoval zlomyseľne a mne sa čoraz viac prestával páčiť.
Preglgla som. O pani Norissovej som už počula.
"Tu je to schodisko", ukázal zloduch na obyčajné dvere. Otočila som kľučkou a otvorila dvere. Keď som zbadala čo tam je, mala som čo robiť aby som nevykríkla.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Scriptie*13* Scriptie*13* | Web | 23. srpna 2013 v 21:38 | Reagovat

Ďaľší mi strčil pod nos podnos. :D Trochu se děsím okamžiku, kdy Zmijozelští přijdou na to, že není čistokrevná. Jinak Potter... poprvý ho začínám nemít ráda. Ale to už jsem asi psala, co? :D

2 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 23. srpna 2013 v 21:42 | Reagovat

Skvelá kapitola :3 :D Mne by nevadilo, ani keby si ich dávala tri za deň :D Kapitola bola krátka, ale do-ko-na-lá :33 :D Tak dúfam, že ma zajtra ráno potešíš s kapitolou zase :D Mohla by si ich písať aspoň trolinku dlhšie :D (viem, že tiež nie som expert na dĺžku, ale aj tak :D Moje poviedky nikoho neobveselujú :DD)

3 Xanya Xanya | Web | 25. srpna 2013 v 13:32 | Reagovat

Bezva :) Ale co tam je?? Já to chci vědět! :D :D Rychle další:)

4 Milča Milča | Web | 25. srpna 2013 v 14:45 | Reagovat

Thea šup, rychle další!! :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama