Prológ

23. září 2013 v 16:28 | Thea Silver |  Krajina Nedotknutých 1

Ako každé sobotné ráno som vstúpila do budovy náuky. Boli tam už takmer všetci. Budova náuky nie je škola ako z čias pred vojny. Nie sme rozdelení do tried. Všetkých dvesto deti z Jabloňového bloku je nahromadených v jednej miestnosti a sedíme na zemi. Posadila som sa na svoje zvyčajné miesto- dozadu, hneď vedľa Dimitriho ktorý tam sedel tiež. Zamyslene si prechádzal prstom po nespočetných jazvách na pravom predlaktí. Keď som ho pozdravila, strhol sa.
*Čo ti je?" slabo sa usmejem a čakám dokedy vyučovateľka príde do miestnosti. Nestihne mi odpovedať, pretože cez dvere sa katedrou vošla Vyučujúca. Zavládlo hrobové ticho. Začula som niekoho v prednom preglgnúť. Vyučovateľka, statná širokoplecá žena, vojačka na dôchodku zasadla za stôl. Otvorila školskú knihu a začala nahlas čítať mená. Ten kto bol prítomný sa musel ohlásiť. Išlo to celkom v poriadku, dokedy Vyučovateľka neprečítala meno Polina Hvojkovičová.
"Polina Hvojkovičová prítomná?!" zopakovala Vyučovateľka. Práve vtedy sa otvorili dvere. Do miestnosti vošlo plavovlasé, asi sedemročné dievčatko. Niektorí odvrátili pohľad. Všetci sme vedeli čo bude nasledovať.
"Polina Hvojkovičová?" spýtavo nadvihla vyučovateľka obočie. Polina bojazlivo prikývla.
"Príčina meškania?" pýtala sa ďalej.
"Ma-mama ochorela", zašepkala Polina.
"Poď sem Polina", usmiala sa milo vyučovateľka a pokynula dievčaťu rukou aby podišla ku katedre. Polina pricupitala k stolu.
Vyučovateľka ju drsne chytila za pravú ruku a vyhrnula jej rukáv sivého svetra ktorý mala na sebe. Potom prišiel do toho nôž. Neodeliteľná súčasť Vyučovateľky.
V miestnosti nesedel nik kto nepokúsil čepeľ toho hrdzavého, kuchynského noža. Polina si zahryzla do líca.
Vyučovateľka zabodla špičku noža do Polininej ruky. Z rany vystreklo niekoľko kvapiek krvi. To však nebolo všetko. Vyučovateľka potiahla nožom až po dlaň. Po rane tam zostal iba dlhý pás z ktorého vytekala krv. Vyučovateľka pokynula Poline aby si sadla. Tá so slzami tečúcimi po tvári sa rozbehla niekam do stredného radu.
Vyučovateľka sa úlisne usmiala: "Nepríjemné veci už máme za sebou, poďme si prebrať dejiny našej krajiny".
Zatiaľ čo vesila na stenu terajšiu mapu sveta, kútikom oka som zbadala ako si Dimitry opäť prechádza zjazvenou rukou. Všetky tie jazvy sú od Vyučovateľky a jej noža.
"Takže", začala Vyučovateľka a postavila s k mape. Prechádzala prstom po červených kruhoch. "Červené miesta znamenajú že tam dopadli bomby. Aké druhy bômb poznáme?" zaškerila sa.
Nikto sa nehlásil.
"Koho si vyberieme? Ty!" zvrieskla a ukázala na mňa.
*No...ehm"...začala som.
Vyučovateľka natiahla ruku k nožu zapichnutému v stole.
"Jadrové, Vodíkové, Antihmotové!" zvolala som takmer hystericky.
"Správne", usmiala sa Vyučovateľka. "Najväčšia bomba z antihmoty dopadla tu", ukázala na Arabský polostrov. "Tam kde bola pevnina, zostalo iba more", škerila sa. Potom začala rozprávať ako vojna vlastne začala.
"Začalo to v Sýrií, kde odpálili sýrčania chemickú bombu", odfrkla si Vyučovateľka, aj keď sme všetci tento jej výklad počuli asi miliónkrát. "Američania preto na Sýriu zaútočili, napriek tomu že Rusko a ostatní boli proti. Potom sa Rusko, spojilo s druhou veľmocou, Čínou proti Američanom a zaútočili. Čína zradila Rusko. Zem sa rozdelila na aktérske krajiny a ich spojencov. Existuje však ešte jedna krajina". Opäť si odfrkla. "Nachádza sa na územií bývalého Nórska, Švédska a Fínska. Nazývajú sa Krajina Nedotknutých, pretože sa napriek mnohým provokáciam nezapojila do vojny". Vyučovateľka hovorila akoby krajinu Nedotknutých považovala za spodinu. Potom prešla na biológiu.
"Po mnohých jadrových a chemických útokoch je len veľmi málo miest na svete ktoré nie sú rádioaktívne", povedala Vyučovateľka znudene, čistiac si nožom nechty. "Preto sa okolo miest postavali vysoké múry, aby k nám neprenikli nebezpečenstvá vonkajšieho sveta. Preto sa mestá premenovali na bloky". Zodvihla hlavu od nechtov: "Ako sa volá náš blok? A prečo sa tak volá?" usmiala sa od ucha uchu. Ten úsmev ma niekedy máta v nočných morách. Vyvolala Polinu.
"Náš blok sa volá Jabloňový", zašepkala, zvierajúc si porezanú ruku. "Pretože sa nachádza pri pohorí ktoré sa nazýva Jabloňový chrbát".
Vyučovateľka zatlieskala. "Správne!"
"Niektorí hlupáci sa však snažia dostať von z blokov", zasmiala sa. "Nikto sa ešte nedostal za múri bloku", hovorila ďalej. "To majú povolené iba príslušníci armády".
Potom sa rozhovorila o krajine Nedotknutých. "Vy hlupáci tam stále utekáte. Každý kto sa utiecť pokúšal..." povedala dramaticky a prešla si rukou po hrdle, naznačujúc podrezané hrdlo.
Zrazu mi Dimitry do ruky strčil nejaký papierik. Pozrela som sa naňho či mu neruplo v debni, lebo plytvanie papierom sa veľmi prísne trestá. Lepšie som si prezrela papierik, snažiac sa prelúštiť Dimitrovu krivú azbuku:

Y. našiel spôsob ako sa dostať do krajiny Nedotknutých.

Keby ste niečo nechápali, napíšte do komentu :DD
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Scriptie*13* Scriptie*13* | Web | 23. září 2013 v 17:35 | Reagovat

WOOOOW! Máš to krásně promyšlený! Učitelka je pořádně přísná, a Poliny je mi líto. Na druhou stranu... Ten vzkaz. Ten vzkaz!!! Moc se těším na ten způsob, který našel.
BTW: všechno je mi, alespoň prozatím, jasné. ;D

2 Xanya Xanya | Web | 23. září 2013 v 17:57 | Reagovat

Mě taky :D
Je to nádhera,tuhle učitelku bych nechtěla mít XD
A obrázek je taky super ;)

3 Milča Milča | Web | 23. září 2013 v 19:13 | Reagovat

Dokonalé"!!!!!!!!! :-D
Honem další! :-D

4 Eliza Eliza | Web | 27. září 2013 v 17:06 | Reagovat

Distopie já ráda :D Takže se určitě těším, jak to bude pokračovat. Líbí se mí ten základ ze současnosti, je to dobře promyšlené :)

5 Fia Felis en Niger Fia Felis en Niger | E-mail | Web | 1. října 2013 v 20:44 | Reagovat

Wuuuuu :D No te koniec... 3:D Sa tešííííím :D

6 enna enna | Web | 9. listopadu 2013 v 23:27 | Reagovat

Woow :o ta ucka :( :D no tak ci tak keby som mohla dam 500 000 000 likov :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama